Ľudský život sa odohráva v cykloch, ktoré sú oddávna, ba od vekov nemenné: narodenie, detstvo, mládenectvo a dievoctvo, svadba a napokon skon. V našom prostredí sa takýto kolobeh odohrával v rodine, kde žijú rodičia, vyrastajú deti, vnuci a dožívajú starí rodičia. Aby sa človeku ľahšie žilo, aby tieto zlomové okamihy i všedný deň rodina ľahšie zvládla a aby ich človek prekonával dôstojne, na to sa

Rodinné zvyky, slávnosti a tradície v našej ľudovej kultúre. Narodíme sa do rodiny.Vyrastáme v rodine. Svadbou zakladáme novú rodinu. Rodina nás sprevádza starnutím a uchová si nás v pamäti, keď navždy odídeme. Napriek tomu, že slovenská rodina za posledných sedemdesiat rokov prekonala nemalé zmeny, neprestala byť trvalou hodnotou dnešného človeka. Postavenie rodiny v súčasnom myslení nadväzuje na

Ľudová pletená – paličkovaná čipka bola oddávna súčasťou tradičného odevu žien v Liptove. Nosili ju na čepcoch, ktoré ako pokrývka hlavy boli znakom vydatých žien. V regióne bolo niekoľko obcí, v ktorých sa čipkárky venovali pleteniu čipiek a vyhotovovali ich aj pre ženy z iných dedín. Tam, kde sa uchoval tradičný ľudový odev bol jeho súčasťou aj čepiec s čipkou s charakteristickými pletenými vzormi.

Umocněte tajemnou atmosféru Vánoc a prožijte nejkrásnější svátky v roce naplno: Stavěním betlému nejen necháte ožít půvabný lidový zvyk, ale také zažijete nejcennější společné chvíle s rodinou. Sestavování této krásné a nenáročné vystřihovánky se mohou účastnit všichni od nejmladších po nejstarší: děti si smysluplně ukrátí chvíle čekání na Ježíška a dospělí prožijí radost z tradiční výzdoby bytu i

Vianočné zvykoslovie je mimoriadne cennou súčasťou nášho duchovného dedičstva. Knižné dielo predstavuje historickú i súčasnú podoba tradičných ľudových zvyklostí na Podpoľaní (Hriňová, Detva, Detvianska Huta a bezprostredné okolie). Súhrnne spracúva dokumenty a poznatky získané vlastným výskumom autorky o vianočných zvyklostiach v kontexte celého zimného zvykoslovia a o ich premenách za posledné storočie.

Když jsme obdrželi milý rukopis Kamily Skopové v roce 2004, netušili jsme, jakou tradici vánočních knížek s ním otevíráme. Od té doby vychází tato drobná knížka téměř každoročně ve stále se zvyšujícím nákladu. Čím si Vánoční svátky získaly zájem čtenářů? – Vánoční publikace Kamily Skopové (1944), výtvarnice a folkloristky, žijící v malé roubence na Vysočině u Hlinska, zpřítomňuje atmosféru českých

Publikace připravená k nedožitým 80. narozeninám choreografky, tanečnice a pedagožky Aleny Skálové, svým uměleckým působením spojené především s pražským souborem Chorea Bohemica, seznamuje poprvé souhrnně kulturní, uměleckou ale i širší veřejnost s touto výraznou osobností české kultury. Alena Skálová svým živým dílem ovlivnila pohled na lidové taneční umění tím, že sáhla hluboko k jeho historickým

Pokoj, láska, porozumenie, modlitba i spomienky na tradície a to, čo z nich pretrvalo do súčasnosti. Spoznávanie vlastných koreňov cez zvyky, vinše a koledy predvianočného i vianočného obdobia.

Vydajte sa spoznať krásu našich ľudových tradícií, zavítajte spolu s nami do rozmanitých kútov Slovenska a nájdite jeho poklady ukryté v čarokrásnej prírode a ľudových obyčajoch. Obaja autori, otec a syn, spolu prechodili Slovensko krížom-krážom a zhromaždili i zdokumentovali výnimočné miesta našej krajiny spolu s ľudovou kultúrou z desiatok slovenských dedín a dediniek. Objavovali krásy prírody, miest,

Slovensko odeté do krásy. Slovensko má byť na čo hrdé. Po prvýkrát u nás vychádza unikátna encyklopedicko-zážitková publikácia, ktorá vám prináša dedičstvo našich predkov. Táto kniha - plná jedinečných fotografií - vám predstaví krásu slovenských krojov a poodhalí zabudnuté tajomstvá ich výroby a nosenia. Posolstvo ukryté na stránkach tejto knihy priblíži naše národné dedičstvo nielen vám, ale aj vašim

Nová publikácia Ireny Pišútovej Fajansa na Slovensku nadväzuje na jej úspešné dielo z edície Ľudové umenie na Slovensku, vydavateľstva Tatran z roku 1981. Novinka UĽUV-u v edícií Tradícia dnes prináša texty doplnené o nové informácie, ktoré autorka získala v priebehu svojho pôsobenia v odbore za posledných dvadsať rokov. Pribudla aj nová kapitola o habánskej keramike na strednom Slovensku, ale azda

Obsáhlá a obrazově bohatá monografie mapuje slavnosti, ceremonie a rituály, jež našly uplatnění v prostředí Českého království v období pozdního středověku. Autorský kolektiv předních českých medievistů v ní na základě širokého spektra dochovaných pramenů, písemné i obrazové povahy, kreslí mnohovrstevnatý obraz slavností, ceremonií a festivit, jež došly uplatnění v různých sociálních prostředích 14.

Majster literatúry faktu podáva strhujúci epos o jedinečnom slovenskom fenoméne – drotárstve. O obžive, remesle, kumšte a umení. Ale aj o spôsobe života a životnej filozofii ľudí z najchudobnejších krajov Slovenska – z Kysúc a zo Spiša. O častom trápení, občasných radostiach, podnikateľských úspechoch i pádoch drotárov, ktorí pracovitosťou, podnikavosťou a nadaním ukázali svetu, že v krajine pod Tatrami

Jozef Ľudovít Holuby si získal veľké zásluhy aj ako zberateľ ľudových tradícií. Od študentských rokov na svojich botanických potulkách po slovenských krajoch horlivo študoval ľud, najmä v najbližšom okolí, v Bošáckej doline. Všímal si ľudové zvyky, obyčaje, kroje, povesti, rozprávky, čary, povery, študoval staré listiny a nálezy, teda kus kultúrnej histórie. Zaznačoval si všetko presne podľa ľudového

Celoživotné dielo etnografa Jána Olejníka knihu neodieva do krásy nových fotografií, ale ponúka punc kvality zachytený objektívom Karola PLICKU a ďalších fotografov z minulého storočia. Presne zmapovanie tradícií ľudového odievania na južnom úpätí Vysokých Tatier a ďalších zvykov siaha až ku koreňom a predovšetkým uchováva takmer zabudnuté fakty pre ďalšie generácie. Slovenský ľud si aj v ťažkej minulosti

Prečo dievčatá na sviatok Lucie búchali varechami na kurín? Prečo gazda na jar vkladal do prvej brázdy škrupinky z vajca? Prečo sa na svätého Jána nemalo vynášať z domu mlieko? Komu z rodiny patrilo stehno z martinskej pečenej husi? Odpovede aj na tieto otázky nájdete v knihe Slovenský rok v ľudových zvykoch, obradoch a sviatkoch, ktorá na jednej strane ponúka zasvätený súhrn základných informácií

Život a tradície slovenského ľudu sa nedajú opísať jednoducho, aby obsiahli jednu či hoci desiatky kníh. K tomu treba tisíce strán, aby sme sa s nimi oboznámili. Veď čo dedina, to rôzne zvyky, obyčaje, odevy, piesne i jedlá. Táto útla knižka približuje niektoré regióny Slovenska zobrazením ich typických vzorov výšiviek, ktorými si krášlili svoje odevy a obydlia, aké pripravovali typické jedlá a spievali

Publikácia z edície Tradícia dnes predstavuje jedinečné dielo profesora Oskára Elscheka, ktorý patrí k najvýznamnejším slovenským etnomuzikológom a etnoorganológom. Kniha vo veľkom formáte s názvom Slovenské ľudové hudobné nástroje včera a dnes je určená každému, kto by sa chcel ľudovým hudobným nástrojom na našom území venovať ako výrobca, inštrumentalista alebo odborný pracovník. V predmetnej práci