Prozaičku VIERU ŠVENKOVÚ čitatelia poznajú ako autorku poviedok, ktoré roky vychádzali v časopisoch (Slovenka, Slovenské pohľady a i.), ako aj v knižných vydaniach (Biela pani Zuzana, Tatranské romance, Hory na dosah a i.). Na ich námety vznikli televízne filmy Steny a Prstienky z kukučiny. Aj jej dlhšie prózy (Listy vo vetre, Deň je krátky a i.) sa tešili záujmu čitateľov. Autorka v celej tvorbe zachytáva

V roce 1939 se právníku Albertu Mrázovi dostane do rukou článek z prorežimních novin Gardista, v němž je hlavní postavou. Anonymní autor píše o pokřtěném židovském advokátovi, jenž si změnil jméno na Mráz, aby mohl dál bohatnout na úkor Slováků. Mráz okamžitě pochopí, že to je začátek honu na jeho rodinu. Jistota domova, prosperující advokátní kancelář i rutina všedních dní jsou náhle otřeseny. Začíná

Zuzana Kuglerová sa už 20 rokov venuje zbieraniu povestí. V jej najnovšej knihe nájdete príbehy z viacerých regiónov Slovenska. Kým v prvom diele spájala jednotlivé povesti časová línia, v druhom diele je to línia „miesta“, resp. regiónu. Autorka vás prevedie Budatínskym, ale aj Budmerickým zámkom, spolu s ňou navštívite mocných zemepánov aj chudobné siroty. Spoznáte svet zbojníkov aj krutú grófku,

Helena s Vladom majú také… obyčajné manželstvo. Bez väčších konfliktov, ale aj bez potrebnej iskry, ktorá by mu dávala láskavosť a hrejivosť. Helenu to trápi, no nevie, čo s tým, ako to zmeniť. A tak zatiaľ čo sa jej manžel vo voľnom čase venuje svojmu hoby, ona blúdi po internete a sníva… o všeličom… Žijú ako spolubývajúci. Našťastie majú dcéru, ktorá im nevedomky nastaví zrkadlo.

Ťažko uveriť, že jedným z bielych miest na knižnej povesťovej mape Slovenska doteraz bola aj Banská Bystrica. Rušnú minulosť Medeného mesta a okolia sprítomňuje súbor originálnych povestí a príbehov, ktoré pre vás zozbieral naslovovzatý majster, rozprávkar a zberateľ povestí Ondrej Sliacky.

Ema má mamu a aj ona je mama. Zrazu je však sama – jej manžel Tobias nečakane zomrel. Zanechal jej zásuvku plnú starých obrázkov, zápiskov a tajomstiev rodiny a krajiny, s ktorou ju nikdy nezoznámil. Ema sa spolu s deťmi vydá na cestu za minulosťou svojho muža, za koreňmi rodu jej synov, za tajomstvami žien ukrývajúcich spálené duše v hustom černičí. Spolu s liečivými bylinkami v starej záhrade, takmer

Táto baladická novela nadväzuje na najlepšie tradície slovenskej lyrizovanej prózy. Zobrazuje ľúbostný príbeh odohrávajúci sa v prvých povojnových rokoch na severe Slovenska. Príbeh je vyrozprávaný z dvojitého rozprávačského pohľadu - z pohľadu dieťaťa, ktorý je korigovaný súčasným postojom rozprávačky. Vďaka autorkinej znalosti reči a myslenia ľudí z jej rodného kraja, má novela neopakovateľnú atmosféru

On miluje ju, ona miluje jeho. Alebo je všetko inak? Na jednej strane je mladá študentka architektúry s vysokými ideálmi stať sa úspešnou vo svojom obore. Na strane druhej stojí renomovaný profesor s tvárou a telom Dia, ktorý sa ocitá v úlohe jej súkromného Boha bohov. To, čo medzi nimi iskrí, nie je len napätie svojhlavej študentky a rovnako tvrdohlavého architekta... Čo sa stane, keď sa spoja ich

Próza Jána MIlčáka sa už tradične vyznačuje štýlovou inakosťou, strohým výrazom, ktorý vyvažuje miestami až básnická obraznosť. Autor viac smeruje k náčrtu celkového obrazu, na ktorom zreteľne hneď nevidíme všetko, ako k autentizujúcej a účelovej objektivizácii. V modelujúcej hierarchii tu nad vonkajškovým svetom dominuje vnútroný svet postáv, ich zložitá a zvláštna \"psychológia\" (to, čo si postavy

Po návrate z Izraela sa Sofia vracia na Slovensko, všetko tu predá a odchádza za dcérou do Veľkej Británie. Tam stretne Petra, zasnúbia sa, ale ich šťastie netrvá dlho. Peter zahynie pri autonehode. Nešťastná Sofia pracuje v súkromnej agentúre, ktorá opatruje starých a postihnutých ľudí. Craig, mladý muž na invalidnom vozíku, sa zamiluje do Sofie. Keď agentúru po škandáli zatvoria, Sofia si nájde učiteľské

Příběh opravdického člověka je vědomou polemikou s ostentativním heroismem kanonického propagandistického díla Borise Polevého. Naznačuje ji už jemná jazyková distinkce v titulu. Slovo „opravdický“ v sobě nese jednak příznak hovorové expresivnosti, ale také určitý náznak infantility dětské mluvy (zde subjektivně promlouvá osobní paměť autora těchto řádků). To by samo o sobě ovšem bylo značným zjednodušením

Už názov knihy dáva tušiť, že bude reč o poznaní, presnejšie o nepoznaní či nepoznateľnosti sveta, v ktorom žijeme, ale aj sveta, ktorým žijeme. Teda sveta, ktorým je človek. Pre úvahy na tému ľudského poznania a jeho limitov rozhodol som sa pre nezvyčajný experiment, ktorým som spojil stáročia obdivované umenie renesančných majstrov s poznatkami vedy, ktorá sa pokúša, no dosť márne, odhaľovať tajomstvá

“Minule, keď som...” je voľným pokračovaním kníh Minule, keď som (výnimočne) fajčil 1 a 2, ktoré Remi Kloos napísal spolu s Pero Le Kvetom. Aj túto knižku tvoria krátke postrehy a minipríbehy, myšlienky, úvahy a krátke zážitky, ktoré sa však tentoraz udiali počas mnohých činností autora, teda nielen pri fajčení. Hoci treba povedať, že častokrát pritom aj fajčil. Motto: „Predsa, ak by si všetci ľudia

Keď hrôzy minulosti opäť ožívajú... „Vedel som, že sa nemám vracať späť na Slovensko, ale čosi ma k tomu prinútilo. Išlo o túžbu pozrieť sa poslednýkrát do očí vraha, ktorý zavraždil moju mamu? Neviem. Možno áno, možno nie. Otca som znenávidel za to, čo urobil. Ani tisíc životov by nestačilo na to, aby som mu odpustil ten ohavný čin.“ Igor Myjavský sa po rokoch vracia do mesta Hlohovec, ale jeho príchod

Aj vy niekedy túžite po moci, ktorú nemáte? Radi zablúdite do sveta plného napätia, lásky, priateľstva a dobrodružstva? Skúste sa zasnívať s týmto príbehom... Kameň, ktorý v sebe skrýva ohromnú silu, o ktorej nikto ani netuší, sa dostane do rúk malého bábätka. Z dieťaťa vyrastie mladé dievča, chránené jediným bratom a dvoma priateľmi. Jej jediným snom je žiť neďaleko mora, pokojným, rodinným životom.

„Náhoda za nič neručí,“ tvrdí stará pravda. „Ale dáva netušené možnosti!“ V malej dedinke na južnom Slovensku leží zabudnutý hrob sovietskeho vojaka, ktorý padol v druhej svetovej vojne. Číra hra osudu zariadi, že po šesťdesiatich rokoch sa zistí, že v hrobe leží otec bohatého ruského oligarchu... Všetko odrazu dostáva nový, nečakaný zmysel. Zvlášť po tom, čo sa informácie zmocní skupinka drobných

Kniha V PAVUČINÁCH je voľným pokračovaním románu V ulitách. Autor Jozef Špaček Zostal svojmu kaleidoskopickému rozprávaniu, z ktorého sa skladá obraz priemerného slovenského intelektuála 20.rokov 21.storočia. Rodák zo Skalice sa nezaprie, románom sa ako vlákno pavučiny vinie história tohto starobylého mesta, ktorá je akýmsi náučným slovníkom, napísaným však ľahkým perom s dávkou humoru. Čitateľ dostane

Arleta, hrdinka tohto fragmentárneho rozprávania, si uvedomuje, že je za pomyselnou polovicou života. Prijala v ňom množstvo rolí ? je napríklad matkou, manželkou, dcérou, kamarátkou, spisovateľkou. Navonok je s nimi stotožnená, hoci sú aj chvíle, kedy sa jej zmocňuje pocit, že tá-ktorá úloha presahuje jej limity. Priznáva si, že rovnako ako je rôznymi situáciami zraňovaná, v iných zasa zraňuje ona.

Krehká literárna reportáž o vzťahu spisovateľky k veľkému ľudskému i tvorivému zjavu v slovenskej literatúre dvadsiateho storočia. Útla spomienková próza tvorí významnú časť literárnej tvorby Hany Ponickej, ktorú zastupujú najmä tri práce vychádzajúce z osobnej skúsenosti. Ábelovský dom predstavuje začiatok oblúka, jeho stred tvorí dokumentárno-beletristická kniha Janko Novák a uzatvára autobiografické